Síce som sa vegánkou stala len nedávno, vegetariánka som už nejaký ten čas a už vyše roka som chcela navštíviť Vegánske hody, kde by som sa mohla (prepáčte za výraz) poriadne nažrať! Najprv som chcela ísť na Vegánske hody v Bratislave, avšak nemala som sa tam ako dostať, pretože:
1) nemala som ísť s kým
2) nemal ma tam kto zaviesť
3) rodičia by ma samú na autobuse nepustili
4) aj tak by som tam sama z autobusky s MHD nedostala
Takže keď som sa dozvedela o hodoch v Trnave, neváhala som a týždeň doma prosíkala aby ma tam zobrali.
No a ako sa mi to nakoniec podarilo?
V piatok mi prišiel papier o prijatí na školu, takže som to využila ako zámienku na výlet. Počasie nám však neprialo a keď začalo v sobotu ráno pršať, už-už to vyzeralo, že náš výlet sa konať nebude. Ale povedali sme si že predsa len sa to oplatí skúsiť a vyrazili sme.
Po miernom blúdení po Trnave sme konečne našli Námestie svätého Mikuláša kde sa mali Vegánske hody konať. Keď sme prišli, bola som trochu sklamaná pretože som očakávala viac stánkov (Hlavne po tom čo som videla aké boli hody v Bratislave). Ale na druhú stranu, som aj rada, že ich tam nebolo viac, pretože som mala dostatočne veľký problém si vybrať.
Čiže po tom, čo som si asi dva krát prešla všetky stánky, som sa rozhodla pre vegánsky rezeň z Robi "mäsa", s ryžou a šalátom. Bolo to prvý krát, čo som skúšala Robi a poľa mňa je to asi najlepšie náhrada mäsa. Nechutí úplne ako mäso (bežný mäsožravec by ho pravdepodobne považoval za umelinu) ale to pre mňa bola iba výhoda. Má dosť dobrú konzistenciu a aj keď tento "rezeň" bol obalovaný v priezloch a vysmážaný, vôbec mi to nevadilo.
Ešte čo sa Robi plátkov týka, sú vyrobené zo pšeničnej bielkoviny, takže je to výborná alternatíva pre ľudí alergických na sóju, ale aj pre obyčajných vegánov konzumujúcich pravidelne tofu (čo netvrdím, že je zlé, sama k ním patrím ale raz za čas je zmena fajn).
Keďže hneď vedľa Námestia svätého Mikuláša sa konala výstava automobilov, môj tatino si to nemohol nechať újsť a išli sme sa prejsť aj tam. Ja som aj tak potrebovala aby mi vytrávilo takže prechádzka padla celkom vhod.
Trochu sme sa pofotili v meste a potom sme sa znova vrátili hodovať (teda aspoň ja xD)
Ako ďalší chod bol vegánsky guláš s domácim chlebíkom. Namiesto mäsa boli sójové kocky a samozrejme nejaká tá zelenina a zemiaky. Na mňa bol veľmi mastný ale chuťovo bol dobrí. O dosť lepší ako keď som sa ho snažila spraviť doma. Ale bohužiaľ, zabudla som ho odfotiť a tak vám bude musieť stačiť iba predstava :D
Zatiaľ čo moja mamina mi čakala na pirohy, ja som si prisadla k ocinovi ktorý sledoval ako Marína z blogu a instagramu vegan.ske varí svoju mrkvovú ovsenú kašu. Čiže hneď ako som dojedla guláš, ocino mi hneď "nakázal" aby som si išla zobrať aj z kaši. Takže ako správna dcérka som ho poslúchla a o chvíľu som si k nemu prisadla aj s kašou v ruke. Ocino na mňa začal trochu poškulovať a potom mi povedal, nech mu dám trocha ochutnať, čo ma dosť prekvapilo, keďže naša rodina veľmi nemusí takéto "zdravé" a ešte k tomu "vegánske" jedlá. Takže ešte viac ma prekvapilo keď si ešte viac nabral a povedal, že mu veľmi chutí. Dala som ochutnať aj mamine, no síce nebola z nej až tak nadšená ako ocino, tiež jej veľmi chutila. Na chvíľu som odbehla za maminou a potom som sa znova vrátila zavolať ocina a oznámiť mu, že môžeme ísť, a on stál v rade na kašu. Asi sa nechcel priznať, že mu až tak chutila, pretože sa otočil a išiel s nami do auta. Cestou však rozprával ako mu tá kaša chutila takže asi som ho mala predsa len nechať nech si ešte vezme :))
Dosť ho prekvapilo keď som mu povedala, že Marínu sledujem na instgrame, a že poznám jej blog. No čo ho ešte viac prekvapilo (a priznám sa, že aj mňa), bolo zistenie, že Marína má iba 16, čiže je odo mňa o rok staršia. Na druhý deň som jej napísala a povedala o tomto našom výlete na Vegánske hody a bola veľmi nadšená z mojej správy, takže najbližšie keď pôjdem na Vegánske hody, určite sa za ňou zastavím a oslovím ju. Je to strašne milá osoba ktorá ma neskutočne dobré vystupovanie.
No dobre, presuňme sa trocha ďalej. Keďže už som bola úplne plná, rozhodla som si niečo so sebou aj zabaliť. Keď sme prišli domov, dala som si mangovú tortu, ktorá bola NESKUTOČNÁ. Ako korpus bola zmes orechov a mám taký pocit, že tam bol aj mak a mne mak veľmi nechutí ale v tejto kombinácií chutil vážne výborne. No a hornú vrstva bola mangová a pravdepodobne v tom bola ja tapioka, keďže tam bolo vidieť také malé guličky, ale v živote som tapioku nemala (teda ak nerátame Bubble Tea) takže nemám šajnu čo v tom bolo. No ale bolo to vážne vinikajúce. Škoda že neviem recept, inak by som si to robila pravidelne.
No a čo sa týka tej druhej torty, tá bola Lotusová, čiže keksíkovo-karamelová. Tú som si chcela nechať na nedeľu, ale akosi mi to nevišlo, keďže som ju zchalovala ešte v ten večer. Bola tiež dobrá, no nie tak ako tá mangová. Korpus bol pravdepodobne z Lotus keksíkov, ďalej krém v ktorom boli tiež kúsky keksíkov a na vrchu bola torta taktiež posypané keksíkmi. Na vrchu bol ešte teda jeden celý keksík ale to bolo len na ozdobu.
Už som raz spomínala pirohy. Tie som si dala na večeru a keď som ich vytiahla z chladničky, dosť som sa obávala, že skončia v koši. Keď sme ich kupovali, pán zo stánku nám povedal, že by sa mali zjesť do pól hodiny, pretože potom už nebudú dobré, keďže krabička To Go bola z papiera a ten ich neudržiava tak dlho čersvé. No takže, keď som ich vytiahla, nevedela som ich ani pokrájať a tofu na vrchu bolo ako kameň. Chcela som ich preložiť na tanier a ohriať, a vtedy som zistila, prečo nám ten pán hovoril, že môžu byť v krabičke iba pol hodinu. Prilepili sa! No a aj keď som sa ich snažila z tadiaľ dostať čo najlepšie ako sa mi zdalo, trochu papieru na nich zostalo. Najväčšie kúsky som povyberala, ale je dosť pravdepodobné, že mi ešte stále v bruchu pláva papier. xDD
Čo sa pirôh týka, boli veľmi chutné. "Bryndza" síce nechutila až tak bryndzovo, bola o dosť jemnejšia, no mne to takto vyhovovalo, pretože silnú bryndzovú chuť som nemala nikdy rada. Po tom čo som pirohy ohriala, nádherne zmäkli a tofu tiež! Cibuľka na vrchu bola výborne zkaramelizovaná a pirohy boli plnené (pravdepodobne) zemiakovou zmesou. Mimochodom, toto bolo po prvý krát, čo som jedla pirohy a som dosť rada, že to boli zároveň aj moje prvé vegánske pirohy.
No a počasie nám nakoniec vyšlo úplne parádne, keďže počas celého výletu nepadla ni kvapka! Síce bolo trochu zamračené, no vôbec nefúkal vietor a ani nebola zima. Dokonca, keď už sme boli na ceste domov, začalo nám krásne svietiť slniečko. Takže som veľmi rada za tento celý (minulý) víkend. Chcem sa poďakovať obom rodičom ale teda špeciálne mamine (keďže je dneska MDM) za to, čo pre mňa robia.❤